Generačné problémy
Myslím, že sa s tým stretávame na každom kroku. Cestujeme spolu v MHD, chodíme do rovnakých obchodov, žijeme v rovnakých podmienkach, no sú však medzi nami rozdiely. Každý chceme niečo iné a každý máme iné názory na dnešný svet.
Podľa mňa, v dnešnej dobe sú rozdiely medzi staršími a mladšími viac viditeľné, než pred niekoľkými rokmi. Sem-tam mi ocino povie príbeh, ako sa žilo jemu za jeho čias. Ako vždy strávil celé letné prázdniny u babky na dedine, ako majstroval s dedkom všelijaké „blbosti“ v kôlni na drevo. No však nikdy som z jeho rozprávania nepocítila čo i len malý náznak nejakého problému s rodičmi s babkou alebo s hocikým iným starším z jeho rodiny. No v dnešnom svete je to úplne iné. Budem hovoriť zatiaľ z mojej skúsenosti.
Každý deň sa stretávam s mojimi spolužiakmi – rovesníkmi, s kamarátmi, ktorí nechodia so mnou do školy ale i s kolegami v mojej (zatiaľ) stálej brigáde. Každý z týchto ľudí má iný názor na dnešnú spoločnosť. Tak napríklad: moji rovesníci mi veľa krát hovoria, aké majú problémy s rodičmi alebo so starými rodičmi. Že sa stále hádajú, potom im rodičia niečo zakážu a potom sa spolu nebavia hoci i celý týždeň. Je to najmä preto, že deti v našom veku ešte nechápu, že keď ich rodič o niečom presviedča alebo im dohovára, tak im chce len dobre. Nevedia, že rodičia majú predsa len viac tých skúseností a sú o niečo múdrejší. Dnešní „pubertiaci“ vedia často len ohovárať svojich rodičov, nadávať na nich, že oni predsa vôbec nevedia, ako to chodí v dnešnom svete a veľa krát sa pred svojou vlastnou rodinou tak povediac uzavrú. A na základe tohto rozdielu medzi starším a mladším vznikajú generačné problémy.
Ja sa priznám, mala som také isté obdobie asi pred dvoma až troma rokmi, no však ako som dospievala a začala pracovať, cítim sa byť o niečo dospelejšia a som rada, že začínam vnímať svet trochu z pohľadu mojich rodičov. Keď chcem ísť niekam na diskotéku alebo sa ísť zabaviť niekam inam, pred dvoma rokmi by som nechápala, prečo ma nechcú pustiť a na druhý deň by som sa vyplakala na ramene mojej spolužiačky. No však teraz, už po prvé ani sa zabávať nechodím :D a po druhé ak by som aj chcela ísť a moji rodičia by ma nepustili, chápala by som, že sa o mňa boja, pretože v súčasnosti je tých nástrah vonku neúrekom.
Dalo by sa povedať, že v našej rodine už moc neprekypujú generačné problémy, hoci rozdiely ešte určite stále sú a aj, myslím, stále budú. A dúfam, že v rodinách mojich rovesníkov, kde tie hádky a rozdiely stále sú do značnej miery, že sa čoskoro vytratia dospievaním dieťaťa.
Komentáre